Môže sa zdať, že vysvetlenie obezity je jasné. Keď človek prijíma viac kalórií, než potrebuje, priberá. Ale skutočné vysvetlenie nie je také jednoduché. A nie je to len o hmotnosti.
Obezita je zložité chronické ochorenie, pričom chudnutie nie je len otázkou menšieho príjmu a viac pohybu. V skutočnosti môže mať na obezitu vplyv genetika, fyziológia, prostredie, práca a vzdelanie a to, čo sa odohráva v mozgu.
Veľmi dôležité je porozumieť týmto faktorom, pretože obezita sa spája s inými ochoreniami vrátane cukrovky 2. typu, ochoreniami srdca a niektorými typmi rakoviny. Nehovoriac o stigme a zaujatosti, s ktorou sa milióny ľudí denne stretávajú.
Ale so správnou starostlivosťou môžu obézni ľudia natrvalo schudnúť, čo bude mať veľký vplyv na ich zdravie.
Obezitu ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré súvisia aj nesúvisia s telom. Človek sa môže narodiť s tendenciou k priberaniu. Rovnako ako sa človek narodí s určitou farbou očí.
Taktiež existuje fyziologický aspekt. Keď človek je, hormonálne signály zo žalúdka a čreva sa prevedú na pocity zníženého hladu a zvýšenej sýtosti. Takto sa u človeka kontroluje príjem potravy.
Počas chudnutia sa môže hladina hormónov meniť v snahe opätovne získať stratenú hmotnosť. Štúdie ukazujú, že v dôsledku toho si len jedna tretina ľudí dokáže úspešne udržať zníženú hmotnosť.
Aj mnohé aspekty týkajúce sa celkovej pohody pacienta, prostredia a životného štýlu sa môžu podieľať na priberaní. Miesto, kde človek žije, a v akej kultúre, môžu ovplyvňovať riziko rozvoja obezity.
A hoci si mnoho obéznych ľudí myslí, že sa s vlastnou hmotnosťou dokážu vysporiadať sami, nie je to také jednoduché.
Ak chceme pochopiť obezitu, musíme porozumieť tomu, čo sa odohráva v našich mozgoch. Zdá sa, že naše telá sú pevne prepojené s týmito kalóriami navyše, pravdepodobne preto, že po tisíce rokov to bol základný mechanizmus prežitia.
Preto majú obézni ľudia problém schudnúť. Ich telá sú naprogramované tak, aby sa vrátili k svojej pôvodnej počiatočnej hmotnosti. Vyzerá to tak, akoby bol v mozgu prepínač, ktorý priškrtí energetický výdaj až dovtedy, kým sa nenaberú stratené kilogramy.
Snažíme sa presne určiť, kde presne by sa mohol takýto prepínač v mozgu nachádzať, a zistiť, či by sme mohli niečo vyriešiť pomocou lieku. Aby sme tak jedného dňa mohli pomôcť obéznym ľuďom resetovať ich hmotnosť na nový, zdravší štartovací bod.
Ak uspejeme, môžeme pomôcť miliónom obéznych ľudí.
Snažíme sa byť lídrom v oblasti výskumu obezity.
Vo veľkej miere sa venujeme prirodzenému hormónu GLP-1. Dozvedáme sa stále viac a viac o úlohe tohto prirodzene sa vyskytujúceho hormónu, ktorú pravdepodobne zohráva pri dosahovaní úspešného úbytku na hmotnosti. Napríklad po tom, ako sa človek naje, ovplyvňujú molekuly GLP-1 pocit hladu.
Už niekoľko rokov skúmajú naši vedci spôsob, akým možno molekuly GLP-1 použiť na potlačenie chuti do jedla alebo na zvýšenie energetického výdaja. Budeme aj naďalej skúmať spôsob, akým môže GLP-1 pomáhať pri dlhodobom úbytku na hmotnosti.
V súčasnosti sa vo výskume zameriavame na tieto oblasti: